Za prvé by som sa chcela veľmi pekne poďakovať tým, ktorí si nájdu čas na to, aby si sem tam otvorili môj blog a prečítali si nové články. Ešte viac ďakujem tým, ktorí to robia pravidelne. Ste skvelí a ja mám veľkú radosť z toho, že som dosiahla 10 000 kliknutí na blogu. Motivuje ma pocit, že mám s kým zdieľať všetky tie skvelé veci, ktoré sa mi momentálne dejú v živote a vždy sa veľmi teším, ako Vám o nich budem písať.
ĎAKUJEM!!!

Mám za sebou ďalší úžasný zážitok. Väčšina ľudí, ktorí plánujú výlet do USA, idú smerom New York, Washington D.C., Florida alebo Los Angeles. Ja som šťastná, že som mohla navštíviť práve ten štvrtý, menej navštevovaný, severozápadný roh USA. Vďaka tejto voľbe na naskytla šanca navštíviť tiež Kanadu. Vancouver sa nachádza niečo cez tri hodiny autom od Seattle, tak to by bol snáď hriech nevyužiť to. Výlet sme naplánovali veľmi spontánne. V podstate všetky ich plánujeme podľa toho, čo práve ukazuje aplikácia počasie. V stredu ukazovala pre Vancouver tri slnečné dni po sebe!! Wau!!! Tak sme rýchlo checkovali, bookovali. Samozrejme v piatok sa to zmenilo len na dva pekné dni a v nedeľu večer to bol už len jeden a pol. Kašlať na to.
V pondelok som vstávala spolu s budíkom (The Beatles – Here comes the sun) o 5:30 a veľmi svieža som na seba hodila tepláčiky, mikinu a tenisky a vydali sme sa s krstnou na trip do Kanady. Najskôr z Kingston trajektom do Edmonds, na druhú stranu zálivu, a odtiaľ vlakom priamo do Vancouver. Musím povedať, že Regiojet to neprekonalo, ale jednu vec maximálne vychytali a to bol vagón pre tých, ktorí chcú pozerať z okna a užívať si nádhery tejto krajiny. Kreslá boli namierené hneď oproti oknám a že bolo na čo pozerať.
Do Vancouveru sme prišli okolo pol druhej poobede a išli sme sa rýchlo ubytovať do hotela. Ponáhľali sme sa, pretože CAPILANO SUSPENSION BRIDGE PARK, do ktorého sme sa chystali, bol otvorený len do šiestej večer a my sme ani nevedeli, koľko nám zaberie cesta tam. Našťastie krstná spomenula na recepcií, že sa tam chystáme a oni nás hneď nasmerovali na bezplatný autobus, ktorý tam jazdí každú pol hodinu. Super, nie? Takže sme všetko parádne stihli a o pol tretej sme už boli na mieste.
CAPILANO SUSPENSION BRIDGE PARK sa nachádza v dažďovom pralese severne od Vancouveru a už podľa názvu môžete tušiť, že jeho súčasťou je visutý most. Priatelia, tá P-R-Í-R-O-D-A, bola tak nádherná, ten čerstvý vzduch, všetko to bolo spolu tak dokonalé. Park sa skladá z troch častí: visutý most, mosty v korunách stromov a mosty pozdĺž útesu. Výšky mi nevadia, keď mám všetko pevné pod nohami a hlavne, keď nemám diery pod nohami. Bola som na 60m reťazovke, vyšla som pešo na St. Paul´s Cathedral v Londýne a tiež na prvé poschodie Eiffelovky, takže nie je to so mnou až také zlé. Lenže tu som nemala pevné pod nohami a ak náhodou áno, tak som zas videla všetko pod sebou a nohy sa mi klepali skoro celý čas, ako sme tam boli. ALE!!! Prešla som to všetko, už len kvôli fotkám pre Vás. A napriek tomu všetkému, radím toto miesto k tým, ktoré chcem aspoň ešte raz v živote navštíviť.
CAPILANO SUSPENSION BRIDGE PARK sa nachádza v dažďovom pralese severne od Vancouveru a už podľa názvu môžete tušiť, že jeho súčasťou je visutý most. Priatelia, tá P-R-Í-R-O-D-A, bola tak nádherná, ten čerstvý vzduch, všetko to bolo spolu tak dokonalé. Park sa skladá z troch častí: visutý most, mosty v korunách stromov a mosty pozdĺž útesu. Výšky mi nevadia, keď mám všetko pevné pod nohami a hlavne, keď nemám diery pod nohami. Bola som na 60m reťazovke, vyšla som pešo na St. Paul´s Cathedral v Londýne a tiež na prvé poschodie Eiffelovky, takže nie je to so mnou až také zlé. Lenže tu som nemala pevné pod nohami a ak náhodou áno, tak som zas videla všetko pod sebou a nohy sa mi klepali skoro celý čas, ako sme tam boli. ALE!!! Prešla som to všetko, už len kvôli fotkám pre Vás. A napriek tomu všetkému, radím toto miesto k tým, ktoré chcem aspoň ešte raz v živote navštíviť.


Prvým sme prešli visutým mostom, ktorý sa PRISAHÁM!! strašne hýbal ako sme po ňom chodili a mne nebolo všetko jedno.




Ďalej nasledovali stromy.





No a to najlepšie nakoniec, však? Chodenie popri útese bol pre mňa asi najväčší boj a bola som rada, keď som to mala všetko za sebou. Mimochodom, spomínaný visutý most a mosty popri útese boli vo výške 80m.





Toto bolo jediné miesto, kde som to proste nedala.


No bol to MEGA zážitok a určite jeden z naj v mojom živote. Bol tam aj krásny, suvenírový obchod. Taký pravý kanadský.

Keď sme sa vrátili späť do Vancouveru, tak to bolo v podstate prvýkrát, čo som začala toto nádherné mesto registrovať. V porovnaní so Seattle, Vancouver pôsobil trošku viac európsky, z čoho som mala radosť. Ľudia boli omnoho viac štýlovo oblečení, skoro všetci v čiernom a hlavne všetci boli veľmi priateľskí. Cestou mestom sme hľadali nejaké fajn miesto na večeru a tak nejak náhodou sme šli okolo Four Seasons. Ja som ešte nikdy v žiadnom z nich nebola, nieto aby som v nejakom spala. Moja jediná skúsenosť s luxusnými hotelmi bola pred tromi rokmi, keď ma Natálka vzala na guest experience do Augustine hotel v Prahe, za čo som strašne moc vďačná. Tak sme šli dnu, že aspoň na drink, no a nakoniec z toho bola jedna dokonalá večera. Úžasné Key Lime Martini, curry kokosová polievka s morskými plodmi, tanier s morskými plodmi a biela čokoláda s matcha práškom a gaštanmi. Oh môj bože!! Takže asi takto luxusne sme zakončili náš prvý deň vo Vancouveri. To je na dnes odo mňa všetko, myslím, že toho je až až a ja sa prihlásim čoskoro so zvyškom výletu. Tak zatiaľ ahoj!









One Comment
Milan Bez Mapy
Parádne fotky! 🙂