US DIARY: WEEK #7

Dnešné summary nebude také to klasické ako zvyknem písať, pretože počas týždňa som bola viac menej doma, takže sem zhrniem len jeden skvelý výlet, ktorý sme podnikli. Keď som letela do USA, tak som mala taký imaginárny TOP 3 zoznam miest, kam by som sa fakt rada išla pozrieť. No a jednou z tej mojej trojice bola aj sopka Mount St. Helens. Keďže tá sa nachádza od nás asi 3-4 hodiny cesty autom, tak sme sa rozhodli, aby sme nemuseli cestovať hore dole počas jedného dňa, že prespíme v neďalekom Portlande a urobíme si nejaké výlety aj po okolí. Portland sa nachádza už v susedom štáte Oregon, čo opäť znamená, že pribudne ďalší farebný štát na mojej stieracej mape.
Ráno o 8 sme odišli z Kingston smer Mount St. Helens, čo pre mňa znamená sluchátka s hudbou do uší a 4 hodiny ma nie je. Okolo pol 12 sme dorazili do vedeckého a náučného centra pri sopke. Už po ceste tam sme ju mohli zdiaľky pozorovať a poviem Vám, je to svojím spôsobom strašne vzrušujúce alebo napínavé, neviem ako to opísať. Viac než 30 rokov dozadu došlo k obrovskému výbuchu a práve táto erupcia patrí k tým najlepšie zdokumentovaným v histórií ľudstva, preto si myslím, že Mount St. Helens je jedna z najznámejších sopiek na svete. Tak asi preto ten vzrušujúci pocit. Okrem toho nám úplne úžasne vyšlo počasie, takže ten pohľad bol neskutočný. Ako som už začala, prišli sme do vedeckého centra, ktoré pôsobí skôr ako rozhľadňa a tiež si tam môžete pozrieť krátky dokumentárny film o výbuchu alebo si len kúpiť nejaký suvenír. Pre mňa to bol jeden z najkrajších výhľadov, aké som mala kedy možnosť vidieť a asi aj jeden z najfotogenickejších, pretože myslím, že fotky sa nám naozaj podarili. 
Po hodine rozplývania sa nad nádhernou prírodou a Mount St. Helens, sme sa vybrali za hranice do Portlandu. Ubytovaní sme boli v hoteli, ktorý sa volal Hotel Rose-Staypineapple, čo v preklade znie dosť čudne. Hotel ruža – zostaň ananásový? Alebo som to len ja nepochopila? No v každom prípade, v hoteli bolo logo ananásu všade, kde sa len dalo použiť, tak sme teda zostali všetci ananásový. V ten večer sme sa zmohli už len na nákupy v H&M, lebo na to sa vždy nájde energia a dobrú večeru. Ja som o pol 10 bola už úplne out, takže som si išla ľahnúť do našej ananásovej izby.
Ananásové fitko, z ktorého sme mali obrovskú radosť a do ktorého sme nakoniec aj tak nešli.
Ráno sme sa zobudili 5:30 …. ??? … ale aspoň sme si užili krásny východ slnka, ktorý sme mohli sledovať z postele a čo je viac?? Vychutnali sme si super raňajky (žiadny ananás v ponuke, prečo??) a išli sme do mesta na známe voodoo donuty. Odteraz, keď sa ma niekto spýta, čo je podľa mňa typické americké, tak poviem, že tieto šibnuté donuty. Tá zapichnutá slaná tyčinka v tele voodoo sladkého panáčika plneného džemom ma úplne odrovnala a k tomu snáď ani nie je čo dodať. Ten ďalší s polevou z javorového sirupu a s opečenou slaninou bol samozrejme môj, pretože ďalšia nepochopiteľná kombinácia, ktorú som musela vyskúšať. Okrem toho mali v ponuke aj iné hovadiny a však to ich aj robí známymi, takže myslím, že to dokážem pochopiť. Odtiaľ sme sa vybrali na jednu z najznámejších oregonských pláži, Cannon Beach, dve hodiny vzdialenú od Portlandu. Ja opäť slúchatká do uší, pretože milujem kukať do okna, keď niekam cestujeme a počúvať pritom hudbu. Bola to jedna z najrozsiahlejších pláži, na akej som kedy bola. Zbožňujem piesočnaté pláže a špliechajúce more dookola. Prešli sme sa po nej a ja som zbadala krásneho zlatého retievera a musela som ísť za ním, pohladkať a objať ho. Vy, ktorí ste čítali môj posledný článok, viete prečo. No a v podstate toto bol náš veľkonočný víkend. Tu sa Veľká noc nejak veľmi neoslavuje, takže nikoho netrápilo, že sme neboli doma. Dnes teda trochu iné summary, ale keďže toto bola udalosť týždňa, tak som sa rozhodla to urobiť takto. Ja mám pred sebou ešte štyri týždne amerických zážitkov, takže som si istá, že sa tu isto čoskoro vidíme zas. 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *