US DIARY: WEEK #6

S dnešným summary sa Vám hlásim trošku neskôr než zvyknem, no udalosti, ktoré sa udiali v týždni, ma donútili na pár dní odložiť notebook s blogom nabok. Tak teda so šiestym týždňom sa môj americký výlet presunul už do druhej polovice a presne takto o mesiac už budem sedieť v lietadle domov. Poviem Vám malé tajomstvo: tak trošku sa už aj teším. Teším sa na leto, ktoré ma snáď bude doma čakať, na nočné prechádzky Prahou a Angelato a na kopec iných veci, ktoré mám na pláne hneď po príchode. No ale tie ešte nechajme tak a poďme si povedať, čo nové v Amerike za posledný týždeň.
Poslednú nedeľu sa počasie fakt heclo a ja som vytiahla jarné oblečenie, akurát že to väčšinou nie je adekvátne ku výletom, ktoré podnikáme. Ale to to je môj celoživotný problém, pretože holé členky a tenisky v zime ku mne jednoducho patria rovnako ako členkové čižmičky v lete. Vrátim sa ale predsa len k tej nedeli, od ktorej furt odbieham. Navštívili sme Northwest Trek wildlife park, kde žijú miestne divoké zvieratá. Tie nebezpečnejšie boli samozrejme v ohradách, a tie mierumilovné, viac-menej bylinožravce, tie voľne pobehovali po rezervácií a my medzi nimi, ale v autobuse. Povedzme si úprimne, také bizóny Vás síce nezožerú ale žeby som sa mu chcela pozerať zblízka do tváre, to tiež asi nie. V každom prípade to bol zážitok vidieť z blízka bizóna, no a nehovorím o čiernom medveďovi, ktorého som tiež videla prvý krát a myslím, že som nikdy nestála bližšie pri žiadnom, bez toho aby medzi nami bol nejaký plot. Našťastie mu bol viac po chuti ľadový šalát než ja, tak všetko dopadlo dobre. Následne sme sa rozhodli, že sa ešte pozrieme do návštevníckeho centra národného parku Mount Rainier. Ja som nemala tušenie o čo ide, tak hovorím: jasné, poďme! Išli sme hodinu autom a už po ceste som začala registrovať, že zelená zo zeme mizne. Áno, išli sme stále vyššie a vyššie, ale to čo ma čakalo v našom cieli, no dobre kukala som ako puk a som si istá, že tu skladajú všetok sneh sveta, kým my máme leto. Samozrejme, ja v plátených teniskách a tenkej jarnej bunde, lebo ako inak. Našťastie slniečko svietilo, takže až taká zima tam nebola a čo bolo najpodstatnejšie?? Konečne som videla Mount Rainier. To je presne tá sopka, na ktorú sa od začiatku sťažujem, že je stále v oblakoch a ja ju nemôžem vidieť. Bolo tam tak krásne ticho a ten výhľad bol neskutočný. Veď poďme sa na to pozrieť.
No a ako by to bolo, keby som Vám sem nepridala aj nejaké to jedlo. Mám tu pre Vás najlepšie lievance pod slnkom, pokiaľ sa zaujímate o zdravé stravovanie. Recept nájdete TU, sú tak veľmi jednoduché a ja ich úplne milujem.
Ďalej tu mám jedno príjemné rodinne posedenie pri večeri v reštaurácií. V hlavnej úlohe šalát s kozím syrom a cviklou, no a ???, ach keby som ja vedela ako sa tieto japonské veci volajú. Bol to tuniak a bolo to výborné, k tomu nejaká tá quinoa a chuťové bunky tlieskajú.
To, že MILUJEM Pho je známe už nejaký ten piatok a opäť som raz dostala na neho chuť, tak som si ho dopriala a tentokrát tlieskali bunky radosti.
Káva. Ja ju teda nepijem, no už dlhšie som pokukávala po espresse s tonikom, čo bol jeden z drink hitov leta 2016, pokiaľ viem. Poviem Vám na prvý krát to bolo celkom čudné, ale potom!! mi to veľmi zachutilo a musím si to dať znovu!! Akurát určite doobeda, lebo z tejto jednej poobednej dávky som pozerala do stropu do 3 ráno.
No a teda energie dnu, tak aj von. Nie som si úplne istá či je to vyvážené ale jednoznačne snaha tu je. Fitko v Kingston som si úplne zamilovala, špeciálne túto zrkadlovú miestnosť a takisto aj moje nové priehľadné legíny z H&M, ktoré síce nie sú určené na cvičenie, ale mne to momentálne tak vyhovuje. Tak pre dnešok je to všetko, ja sa s Vami rozlúčim a prajem Vám pekný veľkonočný víkend.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *