US DIARY: WEEK #11

Sedím vo svojej izbe doma na Slovensku a píšem predposledný článok z US. Je to celkom zvláštny pocit byť opäť na opačnej strane zemegule, po tých dva a pol mesiacoch v Amerike. Až teraz ako pozerám z okna a mám tam zrazu úplne iný výhľad, si uvedomujem ako ten čas rýchlo preletel. Mám v pláne napísať ešte jeden článok, kde by som chcela zhrnúť všetky svoje dojmy, čo ma najviac prekvapilo a naopak čo sklamalo, ako som sa ja sama zmenila a ako to ovplyvnilo môj život aj do budúcna.
Skôr než sa ale pustíme spoločne do fotiek, poviem Vám o mojom odlete. V nedeľu večer o deviatej som odlietala z Vancouveru smer Londýn s konečnou stanicou v Prahe. Hneď na letisku sa nám stala taká nepríjemná vec. Z Ameriky som mala letieť domov aj s mojou krstnou, bohužiaľ sa tak nestalo, pretože sme prehliadli jeden veľmi dôležitý detail a to, že ak Vám končí platnosť pasu do troch mesiacov, tak nie ste oprávnený letieť do Európy, okrem Anglicka. Pravdepodobne, Vy čo pravidelne cestujete, o tom viete. Som si však istá, že je veľa ľudí, ktorí nie sú oboznámení s týmto faktom a ja neprajem nikomu, aby sa musel otočiť na letisku a odísť domov, preto Vám to sem píšem. Ak to niekomu pomôže, budem len rada. Mali sme šťastie, že slečny od British Airways boli také ochotné a bez problému, presunuli Evke letenku o pár dní neskôr, bez akýchkoľvek príplatkov. Ona si behom dvoch dní predĺžila platnosť pasu a už je na ceste za nami na Slovensko. Takže všetko relatívne dobre dopadlo. Moja cesta mi miestami pripadala nekonečná, pretože trasa Vancouver-Praha dokopy trvala 13 hodín, potom rýchlo presun na Hlavní nádraží a tam ma čakalo ďalšie 6-hodinové sedenie na zadku až domov na Slovensko. Poviem Vám mala som dosť. Samozrejme po príchode domov zažívam rovnaký problém, ako keď som prišla do Ameriky a to je, že v noci som hore a cez deň mi oči klipkajú. Dúfam, že sa čo najskôr pretočím na európsky čas, pretože to vôbec nie je sranda. Dobre teda, tak to by asi aj stačilo takto na úvod a poďme na fotky. Nie je ich veľa tentokrát. Mám tu ako inak nejaké jedlo a iné príjemné momenty, ktoré mi posledný týždeň vyčarili úsmev na tvári.  
Krstná robila jednoznačne najlepší raw cake, aký som v živote jedla. Spodok tvorili rozmixované kešu oriešky s limetkovou šťavou a kokosovým olejom. Vrchná vrstva obsahovala bobuľové ovocie a dokopy to bola dokonalá kombinácia. Na takéto dezerty však potrebujete veľmi kvalitný food procesor. Inak sú to jednoznačne moje najobľúbenejšie sladkosti. Keby mal niekto záujem, rada poskytnem recept.
Jedny z našich raňajok a opäť milovaná kombinácia ovocia a zeleniny.
Nechápem ľudí, ktorí tvrdia, že šaláty sú nudné. Veď máte možnosť nakombinovať všetky vaše obľúbené chute a to je super, nie? Mimochodom máte radi kale, teda kučeravú kapustu, či ako sa to volá?
Rattatuille
Môj prvý a aj jediný burger v Amerike.
Skladanie puzzle na ferry bola jedna z mojich najobľúbenejších aktivít. Ale, že The Beatles puzzle??
Jednoznačne NAJ NAJ NAJ zážitok posledného týždňa!!! Nikdy som si nemyslela, že uvidím Leu Michele naživo spievať a musím povedať, že bola naozaj skvelá. Zbožňujem ju odkedy som videla Glee a bola to super náhoda, že mala koncert práve v Seattle, týždeň pred mojím odchodom. 
No a na záver jedna fakt vydarená rodinná fotka. Čo poviete, podobáme sa s bratrancom?
Tak teda týmto postom ukončujem články typu US Diary. Ako som už spomínala, chystám sa napísať všeobecné zhrnutie celého môjho výletu a už sa na to celkom aj teším. Tak sa zatiaľ majte pekne a čoskoro sa tu opäť vidíme.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *