Vyhlasujem plesovú sezonu!!! A nie, nebudete potrebovať dlhé šaty ani luxusné lodičky. Úplne v pohode si vystačíte so športovým oblečením a turistickou obuvou. Pripravila som si pre Vás trip tipy, ako využiť pekné jarné, letné či jesenné dni.
Zelené pleso
Výlet na Zelené pleso bol tak super, že si zaslúžil vlastný článok. Vy si ho môžete prečítať TU.
Roháčske plesá
Týždeň po Zelenom plese sme sa vychystali na opačnú stranu Tatier, na západ. Vždy, keď niekde takto ideme, tak sa snažím namotivovať, že idem teda na to!! turistika!! dám to, akože fitko zdarma. Priateľ ma ale v poslednej dobe vždy schladí hláškou, že toto je len prechádzka a nie ozajstná turistika. Proste demotivátor najväčší! Mňa však začína všetko baviť až keď vytiahnem foťák a môžem všetko dokumentovať. Cesta na Roháčske plesá bola super, mierne stúpanie, krásna príroda, čučoriedky, maliny. Plesá samé o sebe boli čarovné a zo všetkých trás, ktoré sme tento mesiac absolvovali, sa mi táto páčila najviac. Až na cestu dole, tá bola hrozná. Človek by povedal, že cesta dole nemôže byť horšia ako hore ale môže. O dosť strmšie klesanie plné kameňov mi spôsobovalo bolesť v členkoch a kolenách. Pripisujem(e) to tomu, že nie som zatiaľ zvyknutá na tento druh aktivity a áno, je to pravda. A tak si vždy v duchu hovorím kvôli krajšiemu zadku to dáš, dievča!! a zatiaľ to celkom funguje. Určite by som tam rada išla ešte raz ale volila by som rovnakú cestu dole ako hore a vtedy by to bolo super. Rodinný výlet na jedničku.
Popradské pleso a Štrbské pleso
Minulý týždeň bol opäť sviatok v piatok a mne sa už pár dní predtým zrodil v hlave nápad na presne tento článok. Tak som si vyprosila ďalšiu „prechádzku“ na Popradské pleso, ktorú som chcela spojiť aj s tým Štrbským. Žiadosť bola schválená a tak sme opäť vycestovali do Vysokých Tatier. K motivácií „fotky na blog a pekný zadok“ sa tentokrát pridala aj chuť na cesnačku na chate, takže ma neodradilo ani chladné počasie, ktoré nás privítalo. Keď sme prišli k plesu už svietilo slnko, čiže fotogenickosť level milión a pre ešte lepšie zábery, ktoré som videla deň predtým na internete, sme si vystúpali niekoľko metrov vyššie serpentínami, vedúcimi na vrcholy štítov okolo nás. Výhľady boli neskutočné a keby sa neozvalo moje „ešte neskúsené“ koleno, išli by sme asi aj vyššie. K mojej spokojnosti to ale stačilo a z fotiek som nadšená, tak isto ako z celého výletu. Opäť raz skvelý deň a moje veľké odporúčania!! Cesnačka síce bohvie aká nebola, ale maková štrúdľa celú situáciu zachránila. Cestou naspäť sme sa zastavili na cintoríne, kde sú symbolicky pochovaní ľudia, ktorým bohužiaľ Tatry život vzali. Pred odchodom z Tatier sme sa ešte zastavili pri krásnom Štrbskom plese, kde som si bola obzrieť hotel Kempinski a urobila jednu peknú panorámu, ktorá aj ukončí tento dlhý tatranský článok. Poviem Vám, máme to tu naozaj krásne a myslím, že sa už nebudem musieť báť, že nebudem mať čím plniť svoj blog.
