Keď niekto povie Drážďany, predstavím si vianočné trhy. Bol to môj sen ísť tam v tomto období a napriek tomu, že som žila štyri roky v Prahe, zatiaľ sa mi to nepodarilo. Keďže ale túžba vidieť Drážďany bola stále väčšia, neodolala som pár dňom voľna počas júla, zbalila sa a vyrazila na výlet.
Prečo navštíviť Drážďany?
Pretože, prečo nie? Sú štvrtým najväčším mestom Nemecka, história z nich priam dýcha a to naj, nachádzajú sa len dve hodiny od Prahy. Teda, to sa radí medzi výhody vtedy, keď bývate v Prahe, hah. Počas druhej svetovej vojny boli Drážďany takmer komplet zničené, no keď ich navštíviš dnes, máš pocit, že tam tie katedrály a budovy stoja celú večnosť.
Ako som cestovala do a z Drážďan?
Vždy, keď je to možné, volím pri cestovaní Student Agency. Veľmi tejto spoločnosti fandím. Využívala som ich celé štyri roky, keď som žila v Prahe a rada sa s nimi zveziem aj dnes. Aby som sa dostala do Drážďan, musela som najskôr cestovať do Prahy, kde som prenocovala u kamarátky a na druhý deň sme sa spoločne vydali na výlet do Nemecka. Ako som už spomínala cesta Praha – Drážďany trvá len dve hodinky a so Student Agency autobusom je to naviac aj pohodlné. Za lístok si zaplatíš do dvanásť eur na osobu.
Naspäť domov sme využili zdieľanú jazdu a tá nás vyšla päť eur na osobu.
Čo navštíviť v Drážďanoch?
Priznám sa, nie som veľký fanúšik histórie. Nepotrebujem ísť do každej katedrály, kostola či k pamätníku. Oveľa radšej skúmam atmosféru mesta, sledujem ľudí, mám rada výhľady, baví ma gastronómia mesta, tradičné jedlá a podobne. Do Drážďan sme išli bez nejakého plánu, naším cieľom bolo objaviť nové mesto. Za seba odporúčam navštíviť Zwinger, barokový palác, ktorý sa mi ako budova páčil v Drážďanoch asi najviac. Obdiv vo mne vyvolal zas barokový protestantský kostol Frauenkirche, ktorý bol počas vojny celý zničený a dnes, po rekonštrukcií, patrí medzi najkrajšie stavby Drážďan. Rekonštrukcia trvala dvanásť rokov. Schválne si pred návštevou mesta vygoogli ako vyzeral kostol pred vojnou, po bombardovaní a teraz, budeš ohromený. Kúsok odtiaľ sa nachádza ďalší kostol Kreuzkirche a ten sme sa rozhodli aj zdolať, takže sme si ho kvôli výhľadu pekne vyšliapali. Inak sme sa len tak prechádzali uličkami, počúvali (s prepáčením) škaredú nemčinu a na hodinku sme vbehli do Primarku, no z môjho pohľadu žiadna sláva.
Kam sa ísť najesť v Drážďanoch?
Toto bol trošku problém. Tým, že sme si naozaj nič nepozreli dopredu, tak sa nám ani nedarilo nájsť nič, čo by nás oslovilo. Nakoniec sme zakotvili v Turtle bay, čo je taká reggae, hippie, Kuba, Karibik reštika a bar v centre nemeckého mesta. Tu sme aj zažili prekvapenie dňa, keď na nás barman spustil po slovensky, aj keď by som ho tipovala nielen do inej krajina ale aj na iný kontinent. Vďaka tejto náhode sme dostali nielen drink navyše ale aj extra porcie a už dávno som sa niekde necítila tak fajn ako práve v Turtle bay. Dali sme si absolútne famózne kari s ryžou a priemernú niečo ako foccaciu s kozím syrom. Miešané drinky boli super, hlavne ten druhý, ktorý sme dostali grátis od barmana aj s extra dávkou alkoholu len pre slovenské dievčatá, haha.
Neskôr sme sa zastavili už len v Starbucks, pretože sme nenašli nič, čo by nám pripomínalo krásne pražské kaviarne.
Food tip: MILUJEM nemecké praclíky s maslom a pažítkou. Nikdy som to nikde inde nejedla a ani nechcem, lebo je to moja spomienka na Nemecko. Prvýkrát som to skúsila v Berlíne a proste bomba. V Drážďanoch ich nájdete napríklad hneď na hlavnej stanici. Je to niečo, čo proste musíte skúsiť.
Aké sú moje dojmy z Drážďan?
Mám dva zoznamy, kde „triedim“ miesta, ktoré navštívim. Do prvého idú tie, z ktorých som tak nadšená, že tam chcem ísť znova a znova a do druhého si píšem tie, ktoré mi stačilo vidieť raz. Drážďany pôjdu do tej druhej kategórie, ale len preto, že nie som proste milovník histórie a toto mesto je práve pre tých, ktorí sú. Deň to bol pekný, najlepší zážitok v Turtle bay, najlepšie jedlo praclík, a týmto si škrtám Drážďany zo svojho travel bucket listu.