Seattle ma opäť zlákal svojou atraktivitou. Veľké mestá ako toto majú toľko toho, čo môžu ponúknuť, že tam môžete ísť aj milión krát a stále nájdete niečo čo Vás ohúri. My sme sa tentokrát rozhodli, že navštívime Pacific Science Center, čo je jedna z veľmi mála vecí, ktorú si pamätám, keď som tu bola prvýkrát. Ak nie aj jediná. Na vede nejak extra nefrčím, myslím, že ma tam ťahala skôr nostalgia než skúmanie vesmíru, no vyvinulo sa to vo veľmi príjemný deň a ja by som Vám to všetko chcela teraz ukázať.
V Seattle chodíme všade pešo. Zatiaľ všetky nami navštívené miesta boli viac menej v centre, takže mestská doprava nebola potrebná. Mesto nemá klasické podzemné metro, ale po meste premáva vláčik, ktorý sa volá Monorail. Jeho trasa vedie z centra do práve spomínaného PacSci.
Aby som Vás uviedla na správnu mieru, „vedecké centrum“ o ktorom hovorím, nie je budova, kde chodia ľudia v bielych plášťoch so skúmavkami. Nazývam to tak len preto, lebo sa snažím o doslovný preklad, ale kľudne si môžete predstaviť zábavný park, kde namiesto kolotočov nájdete veľa zaujímavých informácií. Veď prečo by som si to aj pamätala z detstva. Keď som bola malinká, tak som veľmi frčala na dinosauroch. Potom prišlo barbie a myslím, že môžem povedať, že svoje detské časy som ukončila érou pokémonov. Tým som chcela povedať, že keď som tu bola prvý krát ako 5-ročná, tak som bola fascinovaná veľkými hýbajúcimi!! sa dinosaurami. Tak tomu bola aj teraz, teda nie v takej miere, ale stále ma šokoje, že niečo také tu kedysi bolo a už nie je. Zaujala ma tiež veľká zemeguľa, ktorá znázorňovala, kde za posledné dni zaznamenali zemetrasenie vo svete. Tiež som si mohla porovnať, koľko by vážila taká plechovka Coca-coly na Mesiaci, na Marse alebo na Slnku a poviem Vám, také ťažké závažia ani vo fitku nepoužívam ako bola tá jedna plechovka pri Slnku.
V druhom pavilóne sme mohli pozorovať expozíciu hmyzu a obojživelných tvorov. Priznávam hmyz nie je niečo, na čo sa potrebujem dobrovoľne pozerať ale!!!, súčasťou bola aj veliká miestnosť, kde ste mohli pozorovať motýle. Stovky motýľov, rôznych veľkostí, ktoré okolo Vás poletovali a ja som hneď mala krajší deň.
V treťom pavilóne som objavovala môj zatiaľ niekde veľmi hlboko skrytý hudobný talent a Evka navštívila Alicu v krajine zázrakov, ktorá ju asi ponúkla nejakým drinkom a tak sa zmenšila.
Súčasťou Seattle Center, umelecko-edukačnej časti Seattle, je aj MoPOP, teda Museum of Pop Culture, ktoré sme už nestihli navštíviť, ale určite sa tam chystáme vrátiť. No a nestihli sme to práve preto, lebo nad spomínaným múzeom sa týči snáď najznámejšia stavba Seattle, Space Needle. Takzvaná „vesmírna ihla“ meria 184m a na jej vrchole sa nachádza reštaurácia, bar a samozrejme verejnosti sprístupnená terasa s doslova dychberúcim výhľadom. My sme tam strávili necelé dve hodiny pri vínku a hranolkách a bol to jeden z najpohodovejších večerov, aký som za posledný mesiac zažila.
