Pred pár rokmi som pracovala v známej sieti francúzskych pekární Paul v Prahe. Milovala som to tam. Boli sme skvelý kolektív a kvôli tým ľuďom som bola schopná tam sedieť, aj keď som mala voľno. Ako väčšina študentov, pracovala som popri škole a často krát moje dni vyzerali tak, že som ráno o siedmej vstala, išla do školy a o druhej poobede som už bežala na smenu do Paula, kde som bola do desiatej večer. Kolobeh, spánok – škola – práca. Veľa krát som sa pristihla, že jediný moment, ktorý som vnímala bol ten, ako vystupujem z metra na IP Pavlova a kráčam do roboty. Ako keby tých 24 hodín prešlo behom sekundy a jediný čas, kedy som stihla rozmýšľať nad celým dňom či týždňom, bolo tých pár minút, kým som prešla od metra k pekárni. Časom, keď som si to uvedomila, vyľakala som sa. Pretože mi neutekal len jeden deň za druhým. Bol to život, ktorý som ja prestala vnímať, so všetkým pekným naokolo. Bola som ako naprogramovaný robot.
Po knihe Hygge od Meika Wikinga som pokukovala už dlhší čas. Je jej plný Instagram a tak som po nej siahla aj ja. Vôbec som nevedela, čo od nej čakať. Vlastne som ani nevedela, čo je to, to ospevované hygge. Po prečítaní prvých kapitol som pochopila, že hygge je niečo veľmi subjektívne. Pre každého to môže znamenať niečo iné. Doslovný preklad v slovenčine asi neexistuje, no autor použil krásny príklad. Predstavte si, že ste sa s pár najbližšími rozhodli ísť na lyžovačku. Po celom dni strávenom na svahu, sa vymrznutí vrátite na chatu a spokojne unavení si sadnete spolu ku krbu s teplým čajom v ruke. A ten moment, to je hygge. Verím, že každý z vás, ktorý toto niekedy zažil, sa práve teraz usmial. Ja teda rozhodne, i keď tých prípadov, kedy som sa vrátila na chatu, odpadla som do postele a zobudila sa o 3 hodiny neskôr, je asi viac. Pre mňa teda hygge znamená niečo ako sila prítomného okamihu. Sú to tie chvíle, kedy si zrazu uvedomíte, že práve teraz ste naozaj úprimne šťastný. Môže ísť o maličkosti ako čítanie knihy v obľúbenom kresle, pitie vareného vína s kamarátmi na vianočných trhoch alebo varenie a konzumácia obľúbeného jedla. Niekedy si naozaj neuvedomuje ako málo stačí k tomu, aby sme boli šťastní. O tom je Hygge.
Bohužiaľ, v tomto uponáhľanom svete sa na prítomnosť zabúda. Pozeráme sa ďaleko do budúcna. Sústredíme sa na cieľ a pritom tá cesta je niekedy omnoho dôležitejšia, možno aj viac zaujímavá. Lenže, základným merítkom dnešnej doby sú peniaze, luxus, reputácia a väčšina ľudí sa za nimi naháňa aj na úkor omnoho podstatnejších vecí.
No pravda je taká, že:
vždy, keď sa idem sama niekam prejsť, počúvam hudbu cez slúchadlá a v hlave si vytváram väčšinou nereálne príbehy, milujem to, vtedy ide realita bokom
pre niekoho je to cappuccino, pre mňa matcha latte
prechádzky Prahou, v každom ročnom období, cez deň, cez noc, sama alebo s niekým
písanie článkov na blog poležiačky v posteli, zabalená v deke s hudbou potichu
pitie horúceho vaječného likéru so šľahačkou (nie veľa?) počas slnečného dňa na dobrej lyžovačke
spoločenská hra Activity s dobrou partou (na nezaplatenie)
zjesť celú krabicu donutov a hneď premýšľať nad ďalšími (bez jedinej výčitky)
pitie kvalitného čaju z čajového mora s celým rituálom (hygge level milón)
