Nemôžem tomu uveriť, ale kufre sú zbalené a prichystané pri dverách. Ide sa domov!!! To teda preletelo. Tu na blogu sa ale ešte vrátime pár dní dozadu a ja Vám poviem, aký bol môj pocit, keď som sa prvý krát prešla po dažďovom pralese a ako som sa rozlúčila s Pacifikom.
Príroda v PNW (Pacific North West – čiže Severozápadná časť Ameriky, pri Tichom oceáne) je úplne iná ako kdekoľvek inde, kde som už bola. Áno, je tu oceán, iná klíma. Celých dva a pol mesiaca, čo som tu bola, bolo všetko super zelené!! Všade dookola lesy, prenádherná príroda, žiadny signál. Tiež je tu veľa národných parkov a práve jeden z nich sme navštívili v nedeľu, kde sme si urobili prechádzku dažďovým pralesom Hoh. Pripomínal mi lesy za čias dinosaurov, teda nieže by som vtedy žila, ale určite máte aj vy napozerané filmy o nich, všakže? Mäkučké, machom porastené stromy, zelené papradie, čistejšiu vodu som nikdy nevidela a o tak čerstvom vzduchu sa mi môže asi len snívať. Všetko bolo krásne fotogenické, takže som sa Vám snažila urobiť čo naviac fotiek, nech si to môžete so mnou trošku užiť.
Cestou späť domov sme sa ešte zastavili na Rialto beach, blízko Forks a La Push. Pláž tvorili milióny oblých kamienkov, ktoré boli krásne vyhriate a tak sme si na ne ľahli a slnili sme sa aspoň polhodinku. Bol to úžasný relax, keď na Vás svieti teplé slniečko, počujete špliechať vlny mora a nič viac Vás netrápi. Na rozlúčku som si bola namočiť nohy v studenom Tichom oceáne a už teraz sa neviem dočkať, kedy sa sem opäť vrátim.
Rozlúčková
