Ciao Miláno

Ciao Ciao! Miláno, konečne si ťa škrtám z môjho travel listu. Bol to dlhý čas, kým som sa dočkala, no stálo to za to. Ísť na víkend do talianskej mekky módy s najlepšou kamarátkou, môže byť jedine l’idea perfetta.

Miláno je druhé najväčšie mesto Talianska a zároveň aj ekonomickým centrom tejto krajiny. Patrí medzi najbohatšie mestá Európy. Je sídlom mnohých známych módnych domov ako Giorgio Armani, Dolce & Gabbana alebo Gianni Versace. No, svoje „základne“ tu majú tiež automobilové spoločnosti Alfa Romeo alebo Bugatti. Dokonca je tu vystavená aj známa maľba od Leonarda da Vinciho „Posledná večera“. Škoda, že si tieto informácie čítam až po príchode domov :D.

Ako do Milána?

V tejto dobe sa dá po Európe cestovať priam „za facku“. Mne sa podarilo kúpiť spiatočné letenky Bratislava – Bergamo za 20€ a to dokonca na víkend, od piatka do nedele. Let z Bratislavy trvá niečo cez hodinu a za pekného počasia sa ponúkajú nádherné výhľady na Alpy. Letenky som kupovala priamo cez portál spoločnosti Ryanair a cestovali sme len s malými ruksakmi, kde sme si zbalili len to nevyhnutné. V prípade, že cestujete viacerí a chcete sedieť pi sebe, vtedy je potrebné si priplatiť miestenku za 4€ na osobu.

Po prílete do Bergama sme sa z letiska dostali za pár minút, žiadne kontroly, žiadne zdržania. Transfer do Milána sme mali kúpený cez autobusovú spoločnosť Flixbus a spiatočný lístok nás vyšiel 14€. Tu nastalo malé nedorozumenie a to, že my sme si mysleli, že nás ten Flixbus reálne aj z letiska odvezie. Po hodine behania od jedného zeleného autobusa k druhému, kde nás všetci posielali preč so slovami: „Ten váš príde čoskoro“, sme si ešte raz poriadne prečítali naše lístky na autobus. A tam stálo drobným písmom: „Váš autobus sa volá Orio Shuttle, nie je zelenej farby.“ Orio Shuttle sme samozrejme našli hneď a za pár minút sme už cestovali do Milána. Takže ponaučenie – vždy si pozorne čítajte všetky informácie na vašich cestovných lístkoch!

Čo vidieť v Miláne, ak nie ste nadšenec umenia ani histórie?

Je to tak. Ani jedna z nás nezapadá do kategórie obdivovateľov umenia, no napriek tomu sme si Miláno zamilovali. Jeho eleganciu a energiu. Vkus a temperament Talianov. Pomalé rána a rušné večery.

Hlavnou dominantou mesta je katedrála Duomo di Milano. Ide o druhú najväčšiu gotickú katedrálu na svete. Vstup dovnútra + vyhliadka zo strechy vás vyjde na 13€, keď si kúpite lístky na mieste a chcete si na strechu Milánskeho dómu vyjsť po schodoch. Osobne odporúčam ísť po schodoch a nie výťahom. Žiadne rady a na streche katedrály sme boli za 10 minút.

Hneď na námestí Piazza del Duomo sa nachádza ďalší z veľkých lákadiel Milána. Galleria Vittorio Emanuele II, miesto, kde nájdete Versace, Prada či Louis Vuitton pod jednou strechou. Galéria vďaka módnym top značkám pôsobí veľmi luxusne, rovnako ako neďaleká Via Montenapoleone. Keď, prejdete skrz galériu, vyjdete na námestí Leonarda da Vinciho, kde sa pred vami zjaví známe divadlo Teatro alla Scala.

A tu sme skončili, pretože našim hlavným dôvodom návštevy Talianska bolo … JEDLO.

Kam v Miláne na dobré jedlo?

Naše predstavy boli, že na každom kroku budú originálne talianske kaviarne, pekárne a pizzérie, že nebudeme vedieť, kam skôr. No opak bol pravdou, pretože kým sme si našli niečo, čo by zodpovedalo našim predstavám, tak to trvalo niekedy aj viac ako hodinu. Nehľadali sme luxus, ani žiadnu insta – friendly reštauráciu, kde sa špagety budú pred nami vlniť do rytmu hula-hula. Chceli sme niečo, kde by sme si povedali, „Aaach, tu je tak talianske“.

Mozzarella bar

Toto miesto bolo jediné, ktoré sme si dopredu vygooglili, všetko ostatné by som zaradila medzi spontánne rozhodnutia. Podávala sa tu mozzarella na rôzne spôsoby a v rôznych veľkostiach. Bruschetta, šaláty či syrové taniere, všetko vyzeralo perfektne, dokonca v niektorých jedlách bola podávaná aj známa Mozzarella di bufala. Tá je vyrobená z byvolieho mlieka a gurmánmi je považovaná za jedinú pravú mozzarellu. My sme si ako predjedlo dali syrový tanier z rôznych druhov syra s čerstvým chlebíkom, cherry paradajkami a olivami. Ako hlavný chod sme vyskúšali mozzarellu di bufala s cherry paradajkami na toaste a ako inak, mozzarellový tanier s lososom a avokádom. Priestory Mozzarella baru sú skromné, možno tak pre 25 ľudí, za to však atmosféra veľmi talianska. A obsluha čisto pánska.

Miscusi

Miscuzi bolo highlight výletu do Milána. Odporúčanie na túto reštauráciu sme dostali práve vo vyššie spomínanom Mozzarella bare, a keby som mala možnosť sa tam vrátiť a vyskúšať toho viac, tak by si toto miesto zaslúžilo vlastný článok. Miscusi je typická talianska reštaurácia, ktorá sa špecializuje len na PASTU!, teda cestoviny. Nájdete niekoľko pobočiek v Miláne ale tiež vo Florencií, Verone alebo aj v Bergame. My sme sa do Miscusi vybrali len tak „na blink“, bez nejakých veľkých očakávaní a až po príchode sme zistili, že sa jedná o naozaj veľmi populárne miesto. Pred vchodom totiž stálo aspoň 20 ľudí, ktorí čakali na to, kým sa dostanú dovnútra. Zapísali sme sa teda do čakacej listiny a na naše veľké prekvapenie sme dostali pohár prosecca a chlieb s parmezánom. Tomuto hovorím servis ako si udržať zákazníka. Čakali sme pred vchodom asi hodinu, keď naše meno zakričala slečna hosteska.

Veľmi sa mi páčilo, že sme boli všetci relatívne blízko pri sebe a vďaka úžasnej atmosfére pôsobil na mňa podnik veľmi rodinne a priateľsky. Reštaurácia bola plná vravy, smiechu a dobrého jedla. Také talianske. Menu je navrhnuté veľmi šikovne. Najskôr si vyberiete druh cestoviny a potom omáčku. Ja som zvolila Carbonara, pretože som túžila zažiť tú pravú chuť tejto špecialitky a Anet si dala Il pacchero tricolore (paradajková omáčka, burrata syr a pistácie, teda trikolóra vo farbách talianskej vlajky). Najlepšie „al dente“ cestoviny, aké som kedy mala. Jedna porcia Carbonara stála 8,2€. Talianskym zvykom po dojedení cestovín je, vytrieť čerstvým chlebom omáčku. Ďalším bonusom bolo, že džbán čistej vody bol zadarmo, čo sa často nevidí. Na záver jedno famózne tiramisu a gastronomický zážitok je na svete.

Tip na záver

Čo sa týka ubytovania, bývali sme v štvrti Navigli, ktorá vďaka svojmu kanálu pripomína Benátky. Rána všade zívali prázdnotou a večer hrala hudba z každého rohu. Jednoducho taliansky spôsob života. Preto pokiaľ necestujete do Talianska kvôli histórií a umeniu, tak sa nechajte zviesť Talianskom samotným. Nekupujte si lístky na hromadnú dopravu, kráčajte pešo, objavujte stratené uličky, práve tam nájdete tie najlepšie kaviarne, pekárne a pizzerie. Negooglite, pýtajte sa domácich. Neplánujte ale túlajte sa. Dajte si na raňajky ristretto s croissantom, poobede v kaviarni jedno prosecco a večer choďte na večeru do Miscusi. A užite si to. Je to zážitok. Grazie Miláno.