Tak teda ako to bolo s tým surfovaním. Ani jeden z nás nikdy pred Bali nesurfoval, Maňo aspoň snowboarduje, no mne išlo aj to dosť biedne, takže absolvovať kurz surfovania bol pre mňa celkom veľký oriešok. V náš prvý deň na Bali (o ktorom si prečítaš TU) sme sa boli prejsť na Canggu beach. Keďže Bali je známym rajom pre surferov, mladých ľudí, ktorí sa skúšali zviesť na vlne, bolo pomerne dosť. Veľa z nich stálo očividne na surfe prvýkrát a tak väčšina bola viac pod vodou než nad ňou. Vtedy nastal u mňa zlom, že ja po tomto zážitku asi ani netúžim. Že sa asi radšej budem niekde slniť, než padať do vody z nejakej dosky.
Surfing in Bali
Našťastie som sa z tohto pocitu poriadne vyspala a ráno som bola pripravená vyskúšať zas niečo nové. Ako som už v predošlom článku spomínala, celá niekoľko kilometrová pláž to boli samé kokosy a surfy, takže sme zhodnotili, že je úplne jedno, kde si lekciu zaplatíme. Ostali sme teda na našej Double-six beach a vrhli sme sa na to hneď doobeda, kým vlny neboli príliš veľké. Kurz na dve hodiny + surf nás vyšiel asi 25€/os.
Na začiatku sme si „teóriu“ vyskúšali na pláži a potom sme zamierili do reálnych vĺn, ktoré na Bali rozhodne malé nie sú. A padali sme a vstávali a zase padali a takto dookola dve hodiny. A neuveriteľne nás to bavilo, pretože aj napriek tomu, že sme na surfe stáli prvýkrát, dokázali sme sa na vlne zviesť. A že to bol skvelý pocit! Dutiny sme mali morskou vodou prečistené zovšadiaľ, oči červené a úsmev na tvári. Preto, ak niekto z vás zvažuje či ísť do toho a vyskúšať surfing, tak áno, za nás 100% áno.
Food inspo in Seminyak
Po takom surfovaní ti dosť vyhladne a ako si spomínam, strčila by som vtedy aj hlavu do cukru, len aby som už necítila tú soľ. Čo sa týka jedla, mali sme na Bali úplne jasno. Žiadna pizza, žiadne hranolky, burgre či hot-dogy. Chceli sme spoznávať balijskú kuchyňu, ktorú teraz spätne hodnotím ako za najlepšiu, akú som kde vyskúšala. Prvý deň sme trochu experimentovali a vyskúšali sme niekoľko reštaurácií, no ničím nás neoslovili. Ja som si vtedy uvedomila, že sa naozaj neoplatí naháňať sa za miestami, ktoré som si našla na Instagrame. V realite to totiž nikdy také úžasné nebolo (čo sa nedá porovnať s Prahou, tam je Insta môj guide). Preto sme sa rozhodli, že si nájdeme jednu – dve reštiky s miestnou kuchyňou, kde budeme chodiť stále a bude skúšať nové veci. Tak sme nakoniec fungovali celú dovolenku.
Puri Cendana Resort
Do Puri Cendana sme zavítali úplne náhodou, hneď prvý večer na Bali. Keďže ja som mala „zmáknuté“ indonézske špecialitky, vybrali sme si asi najznámejšie lokálne jedlo, Nasi Campur. Jedná sa o klasickú bielu ryžu, väčšinou neochutenú, s rôznymi prílohami. Moja vegetariánska verzia obsahovala smažené tofu, na sladko opečený tempeh, strúhaný smažený kokos, opekané zemiakové chipsy a curry zeleninu. Pri tej klasickej tam bolo ešte kuracie mäso na špajdli s arašidovou omáčkou. V podstate základom balijskej kuchyne je ryža alebo ryžové a vaječné rezance. Tieto dve základné suroviny sa kombinujú úplne so všetkým. S mäsom, zeleninou, tofu, vajcom a podobne. Takmer všetky jedlá sú pikantné a skoro všade nájdete arašidy či už pražené, drvené alebo vo forme omáčky. Tá sa väčšinou podávala s kuracím mäsom na špajdli a bola naozaj neuveriteľná.
Puri Cendana sa nachádza kúsok od pláže Double Six beach a neskôr sme ju začali využívať ako naše raňajkové/obedové miesto. Mali tú úžasné banánové lievance, na ktoré sme sa tam stavili niekoľko krát. Takmer počas celého pobytu na Bali sme jedli 2x denne. Jednak sme boli väčšinou tak časovo vyťažení, že sme na to proste nemali čas a tiež nám to tak aj vyhovovalo. Jedlá boli dosť sýte, aby nás nasýtili na niekoľko hodín. Čo sa týka nápojov, Martin si frčal na miestnom pive Bintang, ktoré bolo oproti našim omnoho slabšie ale chutné. Ja som väčšinou volila ľadový čaj. Na Bali s radosťou všetko prisladzujú, takže keď sa dalo, pýtala som si všetko bez cukru alebo sirupu.
Made´s Warung
Naša najobľúbenejšia reštaurácia na Bali. Warung v miestnom jazyku znamená domáci rodinný podnik a teda ak je vaším cieľom ochutnávať miestnu kuchyňu, treba to smerovať týmto smerom. Made´s Warung sa nachádzal na rušnej ulici v Seminyaku a sem sme chodili takmer denne na večeru. Hneď od prvého večera sme si do oka padli so Sudi, našou servírkou a zároveň najmilším človekom na Bali.
S obľubou sme sem chodili na Chicken satey, čo bolo už spomínané kuracie mäso na špajdli s arašidovou omáčkou a ryžou, vyskúšali sme tiež rybu, babi guling (pečené bravčové mäso) a ten najlepší dezert z najlepších – čokoládový eclair. Made´s Warung bol výnimočný aj tým, že každý večer boli na programe tanečné vystúpenia pre hostí v podaní miestnych tanečníc. Balijské tance sú veľmi špecifické. Každý tanec má svoj príbeh a má to veľmi ďaleko od toho, na čo sme zvyknutí my v Európe.
Takže toľko zo Seminyaku, v ďalšom článku sa premiestnime do zeleného Ubudu! Tak ahoooj!
