Do piateho rána na Bali sme sa zobudili so slušnou svalovicou. Predsa len za tie štyri dni sme stihli prejsť niekoľko kilometrov, surfovali sme, vyšli sme na 1717m vysokú sopku a ešte sme z nej aj behom zišli. Avšak, presne takúto aktívnu dovolenku sme si aj naplánovali. Na piaty deň boli na pláne vodopády Sekumpul Waterfall a miestny chrám Ulun Danu Beratan Temple.
Raňajky na hoteli sme v tento deň využili prvý aj posledný krát, lebo aj keď je balijská kuchyňa perfektná, tak vajíčka (praženica) boli jedno veľké NIE! O 8 nás už pred hotelom čakal náš Made (kontakt na šoféra na Bali TU), ktorý pre nás prišiel do Ubudu, aby nás vzal na výlet. Made bol večne vysmiaty, vždy sme najskôr pol hoďku pokecali a potom sme si s Maťom nasadili sluchadlá, počúvali hudbu a kochali sa výhľadmi z auta.
Cesta asi k najznámejším a najvyšším vodopádom na Bali trvala autom cca tri hodiny. Prechádzali sme pralesom, ryžovými poliami a tiež cez dedinky plné psov, vylihujúcich na ceste. Mimochodom na Bali sú psi všade, pobehujú po mestách, plážach a všade spia. Nikto si ich nevšíma a oni rovnako ignorujú svoje okolie. Dokonca, keď pes leží v strede cesty, je to väčšinou auto, ktoré sa mu musí vyhnúť. Sú však priateľské a niekedy sa nechajú aj pohladkať. Na Bali je kvalita ciest väčšinou v pohode, avšak čím viac sme sa blížili k cieľu, tým sa cesta stále viac a viac zužovala. Neraz sme si mysleli, že sme na jednosmernej ceste, kým sa oproti nám nevynoril autobus. Vtedy sa ukáže skryté umenie balijských šoférov, ktorí zvládajú prejsť také úseky, kde sme my len hlavami krútili.
Sekumpul Waterfall trek
O 11 konečne zastavujeme na oficiálnom parkovisku. Nie je tu veľa ľudí, pár domácich sedí pri pive a Made nám kýva so slovami, že si zdriemne, kým sa vrátime. Hneď na parkovisku je malý stánok, kde sa predáva vstup k vodopádom. Možnosti sú View only, Medium trek, Long trek. Vyberáme si Medium trek, ktorý zahŕňa sprievodcu k dvom vodopádom za cenu cca 8€/os. Naša sprievodkyňa je drobná, asi 20-ročná slečna, ktorá nie je moc výrečná ale keď sa niečo spýtame, vždy s úsmevom odpovie. No, a aby sme sa mohli dostať ku vodopádom, najskôr musíme zdolať stovky schodov smerom nadol.
Výhľady sú famózne, všade okolo nás je hustá džungľa a zdiaľky počuť duniaci vodopád. Cestou míňame niekoľko vyhliadok a stále pokračujeme dolu, niekedy celkom strmými schodmi. So smiechom komentujeme skutočnosť, že toto všetko nás bude čakať, keď pôjdeme naspäť a že to už také príjemné nebude. Na Bali sme si kvôli výstupu na sopku pribalili aj turistické topánky a nakoniec sme ich využili niekoľkokrát. Počas dovolenky sme absolvovali niekoľko trekov a keď sme videli ostatných zdolávať rôzne terény v žabkách, predstavila som si niekoľko vyvrtnutí členku. Preto určite odporúčam vziať si dobrú obuv, ak sa chystáte dovolenku poňať rovnako aktívne ako my.
Po hodinke sa dostávame k prvému vodopádu. Zo začiatku ho ani nevidno, pretože je schovaný akoby v takej jaskyni a pod ním je malé jazierko s poriadne studenou vodou. Takúto teplotu vody veľmi neobľubujem, no keďže je mojím snom okúpať sa pod vodopádom, tak do vody pomaly vchádzam. A je to úžasný pocit. Plávam v jazierku, vedľa mňa duní padajúca voda.
Asi 10 minút od Hidden waterfall sa nachádza samotný Sekumpul waterfall, vysoký 80 m. Zasadený do skaly vytvára biela voda krásny kontrast s čiernou skalou a zelenou džungľou. Opäť raz prekonávam studenú vodu, plávam pod vodopádom a vôbec sa mi nechce ísť preč. Dokonca tu nie je ani veľa ľudí. Šťastná, že som si splnila ďalší sen sa naposledy obzerám k vodopádom a som nesmierne vďačná za tento zážitok. A teraz tie schody hore.
Ako využiť turizmus na Bali?
Po tom ako sme odišli z oblasti Sekumpul waterfall sme sa rozhodli navštíviť ešte chrám Ulun Danu Beratan Temple. Je to jeden z tých, ktorý bežne nájdete na obálke bedekru o Bali. Po ceste sme obchádzali rôzne zaujímavo vyzerajúce stavby a jedna z nich nás upútala. Vyzeralo to ako vstup do nejakých záhrad cez krásnu bránu, ktorá bola príkladom typickej indonézskej architektúry. Zastavili sme, zaplatili vstup 4€/os a postavili sme sa do radu k ostatným turistom, ktorí tam čakali. Avšak to, pred čím sme stáli nebola žiadna brána do krásnych záhrad, dokonca neviedla nikam. Bola to takzvaná „selfie gate“, brána, kde si urobíte len selfíčko. Do mňa vošlo 100 čertov, keď som to zistila a mala som chuť sa zvrtnúť na päte a v momente odísť. Nakoniec sme teda ostali, vyčkali si 30 minút, aby sme si mohli urobiť jednu fotku za 8€ a odišli sme. Takže aj takto to na Bali funguje.
Ulun Danu Beratan Temple
Pre miestnych obyvateľov je náboženstvo veľmi dôležité. Domáci vyznávajúci hinduizmus sa sem presťahovali z vedľajšieho ostrova Jáva, kde sa na konci 16. storočia stal dominantným islám. Niekoľkokrát denne sa tu vyrábajú obety, ktoré sa ukladajú všade možne. Sú to akoby také lodičky z banánových listov, ktoré sa plnia kvetmi, ovocím a vonnými tyčinkami. Chrám Ulun Danu Beratan Temple sa nachádza pri veľkom jazere a je ďalším z typických turistických miest na Bali, kde je milión ľudí. Keby sme tam prišli a nebolo by tam živej duše, tak by to bolo ozaj magické miesto, no to sa nedá očakávať na takom populárnom dovolenkovom mieste ako je Bali. Chrámový komplex sme si prešli, no strávili sme tam asi aj menej ako hodinu. Tiež sme už boli unavení po všetkých našich aktivitách a chceli sme si oddýchnuť na hoteli. Made nás odviezol až „pred dvere“ a zvyšok večera sme trávili už len pri bazéne, na izbe alebo v reštaurácií na večeri.
