Predposledné ráno v Ubude sme sa zobudili do slabého dažďa. Na jednu stranu to bolo fajn, len tak ležať v posteli, mať otvorenú terasu a počúvať ako prší. Nikam sa neponáhľať, len tak oddychovať, veď sme na dovolenke. Na žiadny dlhý výlet sme sa nechystali, chceli sme sa len previesť k neďalekým ryžovým poliam Tegalalang. Keďže sme na Bali takmer celú dovolenku neraňajkovali, zašli sme si len do blízkej čajovne na čaj a čakali sme, kým prestane pršať.
Podmienky na pestovanie ryže sú na Bali ideálne. Úrodná sopečná pôda, veľa slnka a dostatok zrážok dovoľuje domácim zbierať úrodu aj dvakrát ročne. Ryžové polia tvoria veľkú časť vnútrozemia ostrova a je naozaj veľa možností, kde sa dá ísť preskúmať jednu z najväčších atrakcií Bali. My sme zvolili oblasť Tegalalang, severne od mesta Ubud, v ktorom sme bývali. Chceli sme niečo, čo je po ruke, pretože sme mali v pláne dopraviť sa tam sami na skútri, čo malo byť druhýkrát, kedy sme spolu sadli za tento miestny dopravný prostriedok.
Cestu sme zvládli bravúrne a sebavedomejšie než prvýkrát. Dokonca sme boli tankovať, čo prebiehalo asi tak, že nám staručký pán nalial benzín cez lievik do nášho skútra. „Pumpy“ sa dali nájsť všade možne, na každom rohu sme videli benzín naliaty vo fľaškách (väčšinou od Absolut vodky), kde sme si len pristavili a za päťdesiat centov sme dostali liter benzínu.
Údolie ryžových polí Tegalalang
Do oblasti Tegalalang sme sa z Ubudu dostali asi za pol hodinu. Osobne pre mňa to bol jeden z najväčších zážitkov na Bali. Až na všetky tie atrakcie, ktoré tam domáci ponúkali turistom, to bola oáza kľudu. Hneď na úvod sme zaplatili parkovné a vstupné, čo nás vyšlo asi 4 eurá na osobu a potom sme sa vydali stratiť medzi ryžové polia. Keď sme vchádzali od cesty k ryžovým poliam, pozdĺž celej našej strany boli samé reštaurácie s neskutočnými výhľadmi na celé údolie. Samozrejme ceny za jedlo tu boli o niečo vyššie než na čo sme boli na Bali zvyknutí, no viem si predstaviť, že polovica ceny bola len za výhľad. Po obede sme sa vydali na predurčenú trasu cez ryžové polia, ktorá nám trvala asi hodinu a pol s prestávkami. Cestička viedla krížom krážom, takže sme sa opäť stretli s množstvom schodov ako už bolo zvykom na našej dovolenke na Bali, haha au.
Jediné, čo nám kazilo atmosféru v tomto zelenom raji boli atrakcie pre turistov. Hojdačky, selfie spoty, kadejaké domčeky, srdiečka a hniezda, kde sa turisti mohli fotiť. Samozrejme za každú fotku sa platili nie malé peniaze. 10€ za fotku, 15€ za 5 minút na hojdačke, v tomto Bali rozhodne lacné nie je a vidno, že domáci sa veľmi rýchlo prispôsobujú aktuálnej insta-friendly dobe. Za tieto peniaze by si si v miestnej reštike dal niekoľko-chodovú večeru.
V Tegalalang údolí sme sa stretli aj s niekoľkými ponukami na degustáciu známej a pekne drahej Cibetkovej kávy. Wikipédia: „Kopi Luwak (Cibetková káva) je druh kávy pochádzajúci z Indonézie. Slovo kopi znamená v indonéštine kávu a luwak je miestny názov cibetkovej šelmy. Tá požiera celé plody kávovníku, z ktorých strávi len dužinu a zrnka vylúči spolu s výkalmi. Enzým proteáza v tráviacom trakte zvieraťa spôsobí, že kávové zrnká získajú jemnejšiu, menej horkú chuť. Kopi Luwak patrí k najdrahším druhom kávy: ročne sa vyprodukuje na svete iba okolo päťsto kilogramov, cena za kilogram sa pohybuje okolo tisíc amerických dolárov. „
Food inspo in Ubud
Ubud samotný sme moc neskúmali. Keďže sme dni trávili väčšinou mimo mesta, večer sme sa vždy len vrátili na ubytovanie a unavení zaspali. Hneď po príchode do Ubudu sa mi podarilo vygoogliť reštauráciu, ktorú sme mali len pár metrov od nášho hotela. Na prvý pohľad nevyzerala veľmi lákavo, no keď sme zišli nižšie na vybudovanú terasu, vedeli sme, že do inej reštaurácie už nepôjdeme.
INDUS reštaurácia podáva miestnu kuchyňu, menu bolo naozaj pestré a jedlo úžasné. V čase, kedy sme sa my chodili najesť, sa nám často stalo, že sme sedeli na terase sami. Terasu nie je vidno z ulice, preto nebola nonstop prepchatá turistami. Z menu sme vyskúšali niekoľko jedál a dezertov. Okrem skvelej chuti, rovnako pekne bolo jedlo aj naaranžované. Aj keď verím, že v Ubude je veľa úžasných miest, kde sa dá ísť najesť, do INDUS reštaurácie by som hneď vrátila a odporúčam to aj vám!
