Zažiť Bali na vlastnú päsť bolo to najlepšie rozhodnutie! Vďaka tomu sa nám podarilo nazbierať zážitky, ku ktorým by sme s cestovkou prišli len ťažko. Napríklad precestovať ostrov Nusa Penida krížom na skútri po cestách, ktoré sú „samajama“, po cestách, kde nie nie sú žiadne smerovky, tabuľky, ceduľky. Ale poďme pekne od začiatku.
Prvé ráno v Padang Bai sa prebúdzame do upršaného dňa. Nie počkať, neprší, doslova leje. Na Bali sme zažili len veľmi málo daždivých dní, no táto chvíľa stojí za to. Keď v trópoch začne poriadne pršať, je to akoby na teba padali balóny s vodou a nie kvapky. Dnes máme v pláne výlet na neďaleký ostrov Nusa Penida, ktorý je známy hlavne vďaka nádherným plážam. Jedna z nich je výnimočná tým, že polostrov, ktorú ju lemuje, sa podobá na hlavu T-Rexa. Áno, ďalšia z ikon, ktorú uvidíte v každom bedekri o Bali. Na susedný ostrov sa máme prepraviť loďou, na ktorú sme si kúpili lístky už deň dopredu. Aj napriek veľkému prístavu v Padang Bai musíme cestovať do iného prístavného mestéčka, odkiaľ vyplávajú lode do našej cieľovej destinácie. Keď sa však pozeráme von oknom, nemáme chuť výjsť ani z postele, nieto ešte ísť na výlet. Zatneme zuby, navlečieme sa do pršiplášťov a bežíme k taxíku, ktorý nás má doviesť do prístavu. Šofér nás ubezpečuje, že na ostrove Nusa Penida pršať nebude, no keďže naše stierače ledva stíhajú, moc tomu neveríme. V prístave leje ešte viac a tak stojíme pod malou strieškou a čakáme na našu loď.
Nusa Penida na skútri
No čuduj sa svetu, na tom ostrove prisahám bohu fakt nepršalo. Hneď po príchode do prístavu sme sa išli rozhliadnuť a chceli sme sa naraňajkovať. Žiaľ, bolo len niečo málo po 8 a všetko bolo zatvorené. Rozhodli sme sa teda rovno vyraziť na Kelingking beach. Cesta na známu pláž trvá na skútri asi dve hodiny a cesty nie sú úplne v najlepšom stave. Od začiatku sme boli ale rozhodnutí, že šoféra nechceme a mala to byť naša prvá dlhšia spoločná jazda na skútri. V prístave sme si požičali skúter a išli sme si natankovať benzín. Na Bali sa benzín predáva na každom rohu a tak nie je problém, keď vám niekde požičajú skúter s takmer prázdnou nádržou (čo je úplne bežné). O pár minút sme už frčali. Martin ako šofér a ja za ním, s jednou rukou okolo jeho pásu a v druhej ruke telefón s navigáciou. Jazdu sme si veľmi užívali a cítili sa slobodne. Boli chvíle, kedy sme dlho nikoho nestretli, no tiež sme občas išli v kolóne aut a vyhýbali sa výmoľom na ceste.
Kelingking beach
S odretými zadkami sme po 2 hodinách dorazili k útesu. Odparkovali sme si skúter a išli si kúpiť nejaké lacné nudle s vajíčkom a kuracím mäsom. Kelingking beach je asi najznámejším miestom na ostrove. Jej čaro spočíva hlavne tom, že nie je jednoduché sa na ňu dostať. K pláži vedie celkom strmý zostup z útesu, ktorý je ohradený na prvý pohľad nie veľmi stabilným zábradlím. Prvá časť je ľahko zvládnuteľná a nie je problém obísť sa s protiidúcimi turistami. Počas zostupu sme si užívali výhľady doslova vyrážajúce dych.
Niekedy sa tvorili rady kvôli fotkám ale tak chápem, každý chce mať odtiaľto perfektnú fotku (niektorí 350 fotiek) na Instagram. Trek bol veľmi pekný a radím ho určite k top momentom na Bali. Človek sa nevie vynadívať na tie kontrasty farieb okolo seba. Na rozdiel od Bali, kde boli pláže, ktoré sme navštívili tmavé, na ostrove Nusa Penida boli pláže svetlé.
Druhá časť treku, ktorá viedla priamo k pláži bola o dosť viac strmá a nebezpečnejšia. Som veľmi rada, že sme boli natoľko rozumní, že sme si obuli turistické topánky namiesto žabiek či iných šľapiek. Väčšina ľudí asi nad týmto nepremýšľa alebo sa málo informujú, no obuť si žabky na takúto trasu mi príde ako hazard. Zostup ku pláži nám zabral asi 30 minút aj s „foto kolónami“. Bolo 11 hodín na obed a my sme vedeli, že mám asi hodinu a pol na to, aby sme si to tu poriadne užili. Viem si predstaviť stráviť tam aj celý deň, no museli sme rátať s cestou naspať, aby sme chytili poslednú loď na Bali, ktorá odchádzala o 4.
Na pláži bolo minimum ľudí, čo bolo skvelé. No to, čo nás doslova posadilo na zadok boli obrovské, niekoľko metrové vlny. Nikto si tu ani nedovolil vojsť do mora, pretože by sa z neho asi len ťažko dostal. No ten zvuk a tá sila, s akou tu more narážalo do útesov boli ohromujúce.
Celú hodinu a pol sme blbli na pláži. Niekoľko vĺn nás zomlelo a vypľulo, pár krát nám sila mora stiahla plavky a tiež sme vypili pár deci slanej vody. Piesok sme mali úplne všade a nevedeli sme ho dostať preč. Keďže bol mokrý a ťažký, nedal sa vymyť ani „vytriasť“ a tak sme s ním žili ešte niekoľko dní potom. Výstup naspäť na útes bol o niečo náročnejší než cesta dole. Tvorili sa kolóny a myslím si, že celá táto druhá časť zostupu na pláž už hraničila s úrovňou ferraty.
Po ceste naspäť do prístavu na nás poriadne pieklo slnko. Po dvoch hodinách na skútri sme nadobudli to klasické turistické opálenie s rukávmi a šortkami (s ktorým sa z dovolenky vrátiť proste nechceš). V prístave sme vrátili skúter a na schladenie sme si kúpili poriadne dva Magnum nanuky. Počas cesty naspäť do Padang Bai sme už len spokojne oddychovali na lodi a zvyšok dňa sme strávili pri bazéne (snažiac sa dostať piesok z vlasov). Večeru sme si dopriali ako obyčajne v OK DIVERS RESORT, kde sme sa na druhý deň mali ísť učiť potápať s prístrojom.
V Padang Bai sme celkove strávili dva dni. Po zážitkoch na Nusa Penida a potápaní sa v Manta point sme sa opäť vrátili na západné pobrežie do Seminyaku, kde to všetko celé začalo. Posledných 5 dní sme sa rozhodli oddychovať, užívať si more, vlny a slnko. Chodili sme do našich obľúbených reštaurácií na perfektné jedlo a pri západe slnka sme popíjali miestne pivo Bintang. Prelustrovali sme niekoľko obchodov so suvenírmi, zjednávali sme ceny o 106 a nakúpili sme si pekné veci na pamiatku.
Dovolenka na Bali bolo jedno veľké dobrodružstvo, kde každý jeden moment stál za to. Ďakujem Vám, že ste si ju so mnou opäť celú prežili cez články, v ktorých som sa s vami chcela podeliť o tie najlepšie zážitky. Bola to pre nás obrovská skúsenosť, hlavne preto že sme si dopredu nič neplánovali a ja som si tento spôsob cestovania úplne zamilovala.
