Ak je niečo, čo je na Bali propagované vo veľkom, tak je to určite nočný výstup na sopku Mount Batur. Myslím, že neexistuje jediný článok s tipmi, čo robiť na Bali, kde by táto atrakcia nebola spomenutá.
Na Bali sú dve sopky a obidve sú stále aktívne. Mount Batur má výšku 1717 m a posledný výbuch bol zaznamenaný v roku 2000. Jej aktivita sa však posledné roky výrazne neprejavuje a tak je sopka sprístupnená pre verejnosť. Juhovýchodne od Mount Batur sa nachádza druhá sopka Mount Agung, ktorej aktivita je podstatne väčšia. Posledná výrazná erupcia bola v júni, v roku 2018, kedy bola pre množstvo dymu zrušená aj letecká doprava. Mount Agung so svojimi 3031 m je zároveň aj najvyšším bodom na Bali.

Ako si booknuť výstup na sopku Mount Batur
Ako som už písala v predošlých článkoch, všetky atrakcie a ubytovania sme si rezervovali až na Bali. Rovnako tak aj výstup na sopku som bookovala asi 2 dni pred vybratým termínom. Na internete je množstvo webových stránok, ktoré ponúkajú trakking a tak nie je problém tento výlet zabookovať aj takto na poslednú chvíľu. Cena sa takmer všade pohybovala vo výške 40€/osoba, kde bol zahrnutý transfer hotel – základný tábor – hotel, sprievodca, výstup na sopku, raňajky. Väčšina výstupov sa organizuje v skupinách (10-15 ľudí), no my sme na nete našli aj private tour, kde sme si zaplatili sprievodcu len pre nás dvoch. Bolo to síce o niečo drahšie a platili sme asi 50€ na osobu, no pre nás to bola najlepšia možná voľba. Výlet sme si rezervovali cez tento portál a mali sme perfektného sprievodcu aj šoféra.

Ako prebiehal náš výstup na sopku Mount Batur
Sú dve hodiny ráno a v izbe nám zvoní budík z každej strany, aby sme náhodou nezaspali. Nachystané veci balíme do ruksakov, obliekame si na seba niekoľko vrstiev, obúvame turistickú obuv a o pol tretej odchádzame z izby. Pred hotelom nás už čaká náš šofér, z recepcie berieme nachystané raňajky a vyrážame. Keďže sme dokopy spali asi štyri hodiny, tak v aute ešte trochu driememe a raňajkujeme vajíčko natvrdo s toastami.
O štvrtej ráno prichádzame na miesto. Na naše prekvapenie, v základom tábore už parkuje asi 20 áut a parkovisko je plné ľudí, ktorí si na hlavy nasadzujú čelovky. Rovnako teda robíme aj my, zoznamujeme sa s naším sprievodcom, ktorý má cez 30 rokov ale vyzerá na 16 a pripájame sa k mase ľudí idúcej jedným smerom. Keďže sme ďaleko od akéhokoľvek mesta, je tu tma ako v rohu a okrem našich čeloviek, tu nie je vidno takmer nič.
Už po chvíli si začíname uvedomovať, že zvoliť si private tour bol ten správny krok. Kráčame celkom svižným tempom, nikto nás nespomaľuje a my tiež nikoho nebrzdíme. Hneď na úvod predbiehame niekoľko skupín a vchádzame do lesa, kde je tábor číslo dva a tam raz toľko ľudí. Nuž, je to jedna z naj atrakcií na Bali, takže sa to dalo očakávať. Čo sme ale teda neočakávali, boli crossové motorky, ktoré vyvážajú ľudí na vrchol. Ako vážne. Povedzte mi, to čo už je len za zážitok, keď ťa na vrchol sopky vyvezie motorka. Samozrejme dosah to malo aj na nás ostatných, keďže motorky jazdili popri nás celú cestu. Vzhľadom na prašnosť cesty, sme boli dosť často v prachovom víre. Výstup bol mierne náročný. Boli tam miestami celkom strmé úseky ale celé to bolo úplne v pohode zvládnuteľné.


Top of the vulcano
Vďaka tomu, že sme boli len my dvaja + sprievodca, sme boli na vrchole Mount Batur už po hodine a pol. Na mňa slušný výkon. Chytili sme si super miesto = lavica + dve stoličky a čakali sme na východ slnka, ktorý mal byť okolo pol 7 ráno. Keďže sme sa ale prestali hýbať, mne začala byť neuveriteľná zima a klepalo mi zubami minimálne hodinu. Domáci však boli pripravení na všetko a zhodou okolností okolo nás prešiel týpko, čo požičiaval deky za menší poplatok. Fakt náhoda 😀


Ešte pred úsvitom sme dostali raňajky (uvarené vajíčka na pare zo sopky, toasty, toasty s banánom a čaj) a onedlho začalo jedno z najkrajších prírodných divadiel, aké som kedy videla. Mali sme šťastie na prekrásnu inverziu a dokonalé výhľady. Videli sme „neďaleko“ sopku Mount Agung ale tiež sopku na vedľajšom ostrove Lombok, Rinjani. Ďalším pozitívom mať súkromného sprievodcu bolo, že nás všade fotil a nikde sme nemuseli dlho čakať, kým sa vyfotí celá skupina. V podstate, až po východe slnka sme videli, kade sme išli hore, ako vyzerá okolie a koľko ľudí tam je s nami.


Dokonalé výhľady sme si užívali asi do pol 9 a potom sme sa rozhodli, že je čas odísť. Tak ako polka osadenstva na sopke. A opäť raz sme ocenili náš výber private tour, pretože nás náš sprievodca vzal mimo hlavný chodník a dole sme išli behom, áno behom. Bol to úžasný zážitok, nikde nikoho, len my traja za sebou. Pod sopkou sme boli za 40 minút a predbehli sme úplne všetkých. V základnom tábore nás čakal náš šofér a o 12 na obed sme boli späť na hoteli, totálne rozbití. Zvyšok dňa sme strávili už len pri bazéne alebo v posteli v offline režime.

Moje hodnotenie
Nočný výstup na sopku Mount Batur bol jeden z naj zážitkov, aké sme na Bali zažili. Pre mňa to bol môj prvý východ slnka „na hrebeni“ v živote. Aj napriek množstvu ľudí, s ktorými sme sa tam stretli, by som tento zážitok ďalej odporúčala. Ak by ste sa rozhodli, že do toho idete, tak si isto vezmite turistickú obuv a fakt teplé oblečenie. Ja som mala termo tričko, mikinu a šušťákovú bundu a myslela som, že zamrznem. Čelovky Vám dajú všade. Tak isto odporúčam private tour, vyplatilo sa nám to niekoľkokrát.
Verím, že sa vám článok páčil a možno som niekoho z vás presvedčila, aby podobnú aktivitu niekde v zahraničí vyskúšal. Takéto zážitky totiž jednoznačne za to stoja.

One Comment
Vlasta Finková
Hneď prvá fotka vyráža dych. Super čítanie plné info a zážitkov.