Hello America

Konečne sa dostávam k písaniu. Tak teda hello America!! Momentálne sú tri hodiny ráno, takže nejaký ten preklep alebo chybičky sú povolené, ok? Skôr než sa ale pustím do písania o mojom „american adventure“, chcem ozrejmiť pár detailov:
 
V USA mám krstných rodičov, u ktorých budem bývať.
Neprišla som sem ani robiť, ani študovať. Som tu na 2-mesačnom výlete, o ktorom Vám chcem pravidelne písať.
Bývame v malom mestečku Kingston, blízko Seattle.
Tento výlet bol plánovaný na minulý rok ale určité okolnosti tomu zabránili a tak sa všetko koná až teraz. V novembri 2016 som si kúpila spiatočnú letenku z Prahy do Vancouveru, ktorá ma vyšla plus-mínus 700 eur. Uprednostnila som Vancouver pred Seattle, pretože cena leteniek bola výhodnejšia a aj lety pekne na seba nadväzovali, takže som sa vyhla dlhým prestupom. 
Z Prahy som odlietala 28.2. v utorok o 14:20. Keďže neznášam meškanie a mám potrebu byť všade presne načas alebo pre istotou aj skôr, na letisko som prišla už o 10 ráno. S kuframi mi pomohla moja Maňuška, no a samozrejme sme ešte pred odletom skočili na muffin do Starbucks. Lebo sme mali veľa času, viete. 

Mala som dva kufre, jeden podpalubný, ktorý som si dala zviazať takto nazeleno a druhý príručný, ktorý išiel so mnou do lietadla. A kabelku. S radosťou oznamujem, že všetky fľaše, laptop a foťák prežili.


Ani s kontrolami problém nebol a tak som už hodinu pred odletom sedela v priestoroch pre pasažierov British Airways, let do Londýna. A pozerala na lietadlá ako prilietajú a odlietajú. To ja rada. A áno, zabudla som dodať, že do Vancouveru som letela cez London Heathrow, kde som mala hodinu a pol na prestup (z čoho som pekne stresovala). 

Klasické fotky z lietadla cez špinavé okná nesmú chýbať.
Keď sme opúšťali Európu a presúvali sme sa nad Lamanšský prieliv, biela perinka zmizla a ja som mohla sledovať stovky lodiek na mori.
Londýn ma klasicky privítal dažďom. Avšak odjakživa platí, že keď ja prídem do Londýna, vždy vyjde slniečko a inak tomu nebolo ani teraz.

Prestup som zvládla s prehľadom a o 17:20 sme už odlietali smer Vancouver. Túto krásne špinavú fotku sem pridávam, lebo chcem povedať, že celú cestu sme naháňali západ Slnka. Bolo to fakt nádherne ale aj trošku mätúce pre organizmus.

Dokonale zasnežená a zamrznutá Canada. 
Každý sme mali pred sebou malú obrazovku, kde sme mohli pozerať filmy, počúvať hudbu alebo sledovať trasu lietadla. 

Samozrejme nemôžem nespomenúť jedlo podávané počas letu. Kuracie prsia so zemiakmi a restovanou zeleninou hodnotím ako celkom chutné. Šalát napravo dole bol dosť hnusný. Ako dezert tam bol malý kelímok s veľmi sladkou tuhšou hmotou s príchuťou čokolády a slaného karamelu. A voda tiež v kelímku. Zaujímavé chute, no stačilo raz.

Najväčšiu radosť som mala z tejto malej Coca-Cola plechovky.
Tak a na záver jedno malé zhrnutie. Letela som 15 hodín Praha – Vancouver s 2-hodinovým prestupom v Londýne. Odlietala som v utorok o pol 3 z Prahy a priletela som do Canady o 7 večer stále v utorok, takže mám za sebou svoj najdlhší utorok v živote. Na letisku ma už čakali moji krstní, ktorí ma vzali domov. Po ceste do USA sme sa ešte neplánovane zastavili na imigračnom úrade, kde sa ma spýtali pár otázok. Hlavne teda kedy odtiaľto zmiznem zas preč. Takže tak. Som tu celá a pripravená na všetko čo ma čaká a o všetkom Vás budem informovať cez články alebo Instagram. Tak sa zatiaľ majte, see you later.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *